Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.
Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.

Náš Michal, MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D., poskytol rozhovor magazínu Zdravie na portáli zdravie.pluska.sk. Témou bol zápal ďasien: ochorenie, ktoré roky nebolí, no môže ovplyvňovať celé telo. Vyberáme z rozhovoru to najdôležitejšie.
Ústna dutina nie je oddelená komora, ktorú vybavíte dvakrát denne kefkou a raz za pol roka hygienou. Je to silno prekrvená sliznica, cez ktorú má všetko, čo sa v ústach deje, priamy prístup do krvi. Pri pokročilej parodontitíde vychádza plocha zapáleného tkaniva v ústach na viac než 30 štvorcových centimetrov, teda približne na plochu vašej dlane.
„Keby ste mali takto zapálenú, mokvajúcu a krvácajúcu dlaň, boli by ste do hodiny u lekára. V ústach to ľudia nosia roky, lebo ich to nebolí a nevidia to.“
Gingivitída je zápal ďasna, teda reakcia na povlak, ktorý na zube zostal. Ďasno je červené, opuchnuté a pri čistení krváca, ale kosť a väzy, ktoré držia zub v čeľusti, ostávajú nedotknuté. Pri správnej starostlivosti sa ďasno zahojí do dvoch týždňov bez následkov.
Parodontitída je iná liga. Zápal prešiel hlbšie a začal ničiť závesný aparát zuba, teda parodontálne vlákna a kosť okolo koreňa. Táto strata sa už späť nevráti. Hranicou medzi oboma stavmi je moment, keď sa okolo koreňa vytvorí hlbší vačok, do ktorého sa pri domácom čistení nedostanete a kde chýba kyslík. Presne tam sa darí najagresívnejším anaeróbnym baktériám.
Najzákernejšia vlastnosť parodontitídy je, že dlho prebieha úplne bez bolesti. Prvým príznakom býva krvácanie ďasien a väčšina ľudí si ho vysvetlí tak, že si čistí zuby príliš tvrdo. Preto radšej prestane čistiť úplne, čo je to najhoršie možné riešenie. Bolesť príde až vtedy, keď sa zuby začnú hýbať, vznikne absces alebo si už nedokážete poriadne odhryznúť. V tej chvíli už často nie je čo zachraňovať.
„Diagnostikovať parodontitídu podľa bolesti je asi také rozumné, ako diagnostikovať vysoký krvný tlak podľa cievnej mozgovej príhody.“
Prepojenie ochorení ďasien so srdcovo-cievnym systémom patrí k najlepšie preskúmaným častiam témy a existuje k nemu spoločné stanovisko European Federation of Periodontology a World Heart Federation. Pacienti s parodontitídou majú horšie fungujúcu cievnu výstelku, vyššie riziko prvej srdcovej príhody a približne dvojnásobné riziko mozgovej príhody.
S cukrovkou to funguje obojsmerne. Vyššia hladina cukru v krvi zrýchľuje priebeh parodontitídy a parodontitída zase mení stravovanie smerom k mäkkej, sacharidovej strave. Systematický prehľad z roku 2022, ktorý zahŕňal 30 randomizovaných štúdií a takmer 2 500 pacientov, ukázal po liečbe parodontitídy pokles glykovaného hemoglobínu v priemere o 0,43 %. Nie je to náhrada diabetologickej liečby, ale pomoc navyše.
„Liečbou parodontitídy vám nesľubujem zdravé srdce. Sľubujem vám, že z vášho tela odstránim jeden zápal, ktorý tam nemá čo robiť a ktorý si viete ovplyvniť sami. To je slušný obchod.“
Parodontitída je multifaktoriálne ochorenie, takže u dvoch ľudí s rovnakým množstvom povlaku môže prebiehať úplne inak. Najsilnejšie rizikové faktory sú fajčenie a cukrovka. Kto vyfajčí desať a viac cigariet denne alebo má glykovaný hemoglobín nad 7 %, patrí automaticky do najrizikovejšej skupiny. Svoju rolu hrá aj anatómia: stesnané zuby sa čistia horšie, zadné horšie než predné a medzizubné priestory sa na rozdiel od ostatných plôch samy neočistia. Práve tam sa ochorenie najčastejšie začína.
„Gény si nevyberiete, návyky áno.“
Základom domácej starostlivosti je jednozväzková kefka, ktorá sa vďaka malej hlavičke dostane všade, v kombinácii s medzizubnými kefkami. K tomu patrí dentálna hygiena aspoň dvakrát ročne, u parodontologických pacientov pokojne aj šesťkrát. Najdôležitejšia je však správna technika čistenia, bez nej sa výsledok dlhodobo neudrží.
Myslieť na stav ústnej dutiny sa oplatí aj pred onkologickou či imunosupresívnou liečbou, pred transplantáciou alebo väčšou operáciou. Pravidlo číslo jeden znie: k zubárovi ísť pred začiatkom liečby, nie počas nej.
„To, že niekto vlastní lyže, ešte neznamená, že vie lyžovať.“
Celý rozhovor s Michalom Štefanatným si prečítate na zdravie.pluska.sk. Vyjde aj v tlačenom októbrovom čísle magazínu Zdravie.
Zdroj: Zdravie – zdravie.pluska.sk
Autor: Norbert Skoupa