Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.

Vo štvrtok sme zatvorení

Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.

Beriem na vedomie
Spoznajte naše zákulisie
Sledujte nás na sociálnych sieťach
9.28.2026

Náš Michal pre zdravie.pluska.sk: Zápal ďasien nebolí, no škodí celému telu

Michal Štefanatný v rozhovore pre magazín Zdravie vysvetľuje, prečo je zápal ďasien zradný, ako súvisí so srdcom a cukrovkou a čo s ním viete urobiť vy sami.

Náš Michal, MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D., poskytol rozhovor magazínu Zdravie na portáli zdravie.pluska.sk. Témou bol zápal ďasien: ochorenie, ktoré roky nebolí, no môže ovplyvňovať celé telo. Vyberáme z rozhovoru to najdôležitejšie.

Ústa nie sú uzavretý priestor

Ústna dutina nie je oddelená komora, ktorú vybavíte dvakrát denne kefkou a raz za pol roka hygienou. Je to silno prekrvená sliznica, cez ktorú má všetko, čo sa v ústach deje, priamy prístup do krvi. Pri pokročilej parodontitíde vychádza plocha zapáleného tkaniva v ústach na viac než 30 štvorcových centimetrov, teda približne na plochu vašej dlane.

„Keby ste mali takto zapálenú, mokvajúcu a krvácajúcu dlaň, boli by ste do hodiny u lekára. V ústach to ľudia nosia roky, lebo ich to nebolí a nevidia to.“

Gingivitída, alebo už parodontitída?

Gingivitída je zápal ďasna, teda reakcia na povlak, ktorý na zube zostal. Ďasno je červené, opuchnuté a pri čistení krváca, ale kosť a väzy, ktoré držia zub v čeľusti, ostávajú nedotknuté. Pri správnej starostlivosti sa ďasno zahojí do dvoch týždňov bez následkov.

Parodontitída je iná liga. Zápal prešiel hlbšie a začal ničiť závesný aparát zuba, teda parodontálne vlákna a kosť okolo koreňa. Táto strata sa už späť nevráti. Hranicou medzi oboma stavmi je moment, keď sa okolo koreňa vytvorí hlbší vačok, do ktorého sa pri domácom čistení nedostanete a kde chýba kyslík. Presne tam sa darí najagresívnejším anaeróbnym baktériám.

Prečo to nebolí

Najzákernejšia vlastnosť parodontitídy je, že dlho prebieha úplne bez bolesti. Prvým príznakom býva krvácanie ďasien a väčšina ľudí si ho vysvetlí tak, že si čistí zuby príliš tvrdo. Preto radšej prestane čistiť úplne, čo je to najhoršie možné riešenie. Bolesť príde až vtedy, keď sa zuby začnú hýbať, vznikne absces alebo si už nedokážete poriadne odhryznúť. V tej chvíli už často nie je čo zachraňovať.

„Diagnostikovať parodontitídu podľa bolesti je asi také rozumné, ako diagnostikovať vysoký krvný tlak podľa cievnej mozgovej príhody.“

Srdce, cievy a cukrovka

Prepojenie ochorení ďasien so srdcovo-cievnym systémom patrí k najlepšie preskúmaným častiam témy a existuje k nemu spoločné stanovisko European Federation of Periodontology a World Heart Federation. Pacienti s parodontitídou majú horšie fungujúcu cievnu výstelku, vyššie riziko prvej srdcovej príhody a približne dvojnásobné riziko mozgovej príhody.

S cukrovkou to funguje obojsmerne. Vyššia hladina cukru v krvi zrýchľuje priebeh parodontitídy a parodontitída zase mení stravovanie smerom k mäkkej, sacharidovej strave. Systematický prehľad z roku 2022, ktorý zahŕňal 30 randomizovaných štúdií a takmer 2 500 pacientov, ukázal po liečbe parodontitídy pokles glykovaného hemoglobínu v priemere o 0,43 %. Nie je to náhrada diabetologickej liečby, ale pomoc navyše.

„Liečbou parodontitídy vám nesľubujem zdravé srdce. Sľubujem vám, že z vášho tela odstránim jeden zápal, ktorý tam nemá čo robiť a ktorý si viete ovplyvniť sami. To je slušný obchod.“

Kto je najviac ohrozený

Parodontitída je multifaktoriálne ochorenie, takže u dvoch ľudí s rovnakým množstvom povlaku môže prebiehať úplne inak. Najsilnejšie rizikové faktory sú fajčenie a cukrovka. Kto vyfajčí desať a viac cigariet denne alebo má glykovaný hemoglobín nad 7 %, patrí automaticky do najrizikovejšej skupiny. Svoju rolu hrá aj anatómia: stesnané zuby sa čistia horšie, zadné horšie než predné a medzizubné priestory sa na rozdiel od ostatných plôch samy neočistia. Práve tam sa ochorenie najčastejšie začína.

„Gény si nevyberiete, návyky áno.“

Čo s tým viete urobiť

Základom domácej starostlivosti je jednozväzková kefka, ktorá sa vďaka malej hlavičke dostane všade, v kombinácii s medzizubnými kefkami. K tomu patrí dentálna hygiena aspoň dvakrát ročne, u parodontologických pacientov pokojne aj šesťkrát. Najdôležitejšia je však správna technika čistenia, bez nej sa výsledok dlhodobo neudrží.

Myslieť na stav ústnej dutiny sa oplatí aj pred onkologickou či imunosupresívnou liečbou, pred transplantáciou alebo väčšou operáciou. Pravidlo číslo jeden znie: k zubárovi ísť pred začiatkom liečby, nie počas nej.

„To, že niekto vlastní lyže, ešte neznamená, že vie lyžovať.“

Kde si prečítate celý rozhovor

Celý rozhovor s Michalom Štefanatným si prečítate na zdravie.pluska.sk. Vyjde aj v tlačenom októbrovom čísle magazínu Zdravie.

Zdroj: Zdravie – zdravie.pluska.sk

Autor: Norbert Skoupa

MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D.
Chief dentist & partner
Spoznajte naše zákulisie
Sledujte nás na sociálnych sieťach