Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.
Vo štvrtok 19. 6. 2025 sme z technických príčin zatvorení. Ďakujeme za pochopenie.

Náš Michal, MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D., napísal článok pre magazín The Dental Times, ktorý vydáva Slovenský spolok študentov zubného lekárstva. Témou je opotrebenie zubov a hlavne otázka, ktorá rozhoduje o celej terapii: čo ho spôsobuje. Vyberáme z článku to najdôležitejšie.
Pri patologickom opotrebovaní zubov sú podľa Francescy Vailati a Ursa Belsera dvaja hlavní podozriví: chemická erózia a mechanické preťaženie. Fyziologické opotrebenie znamená úbytok okluzálnej hrúbky molára približne o 1,5 až 2 mm za 50 až 60 rokov. Čokoľvek rýchlejšie je už patológia.
V praxi sa pritom často deje pravý opak toho, čo by sa dialo: pri predných zuboch sme niekedy až príliš horliví a robíme „anti-aging“ plány aj tam, kde ide o fyziologické opotrebovanie, zatiaľ čo pri tých distálnych radšej čakáme, kým sa z nich stanú ploché pristávacie dráhy.
Kľúčový trik z článku je elegantný. Na palatinálnej ploche horných frontálnych zubov si označte tri body:
Vzniknú tým dve oblasti, AB a BC. A keďže zóna BC leží pod oklúznym kontaktom, nikdy nemôže byť zničená atríciou, teda šúchaním o zuby oproti. Ak je teda sklovina v zóne BC tenká alebo úplne chýba, máte pred sebou jasnú stopu po kyseline – aj keby pacient tvrdil, že pije len čistú pramenitú vodu.
Pri každom opotrebení si daj mikromoment a skontroluj palatinálnu BC zónu horných rezákov. Ak je erodovaná, v hre je chémia a tvojím terapeutickým mottom musí byť „čím skôr, tým lepšie“.
Keď eróziu vylúčite, prichádza na rad preťaženie. Autori ponúkajú prirovnanie, ktoré ocení každý, kto nemá rád suchú gnatológiu: maxila je „garáž“ a mandibula „auto“, ktoré do nej denne „zaparkuje“ zhruba 2 500-krát počas prehĺtania. Každý nadmerný náraz medzi autom a garážou je funkčný konflikt a nájde si svoj najslabší článok – či už sú to zuby, svaly, alebo rovno krčná chrbtica.
Ak sa konflikty neriešia, dentícia pacienta zmutuje jedným z dvoch smerov. Pri horizontálnej evolúcii sa korunky skracujú, incizálne hrany sú tučné a ploché a pacient starne „dopredu“, s masívnym edge-to-edge zhryzom. Pri vertikálnej sa palatinálne plochy vyhlbujú, dolné rezáky sa zúžia a lámu a pacient starne „do retrúzie“, čo sa často odrazí aj na temporomandibulárnom kĺbe.
Predtým, než pacient získa zirkónový úsmev od ucha k uchu, treba identifikovať jeho A/B konflikty a vyšetriť svaly. Životnosť krásnej protetiky závisí od toho, či sa tieto konflikty odstránia, nie od pevnosti materiálu.
Druhá časť článku prináša ACE klasifikáciu (Anterior Clinical Erosive classification) – nástroj, ktorý nepotrebuje zložité indexy. Stačí dôkladne vyšetriť horný front a hneď viete kvantifikovať deštrukciu a naplánovať liečbu. Klasifikácia hodnotí päť parametrov: palatinálnu a vestibulárnu sklovinu, expozíciu dentínu, stratu incizálnej dĺžky a vitalitu.
Pri triedach I až III si vystačíte s prevenciou, kompozitmi alebo palatinálnymi fazetami. Od triedy IV vyššie treba vždy plánovať liečbu ako full-mouth rekonštrukciu so zvýšením vertikálnej dimenzie oklúzie – nie ako izolované fazety na štyri horné rezáky.
Dve vety, na ktorých článok stojí:
Erózia určuje NAČASOVANIE – ak je aktívna, terapia sa neodkladá. Preťaženie určuje PROGNÓZU – pri preťažení musíme pacientovi otvorene povedať, že žiadny materiál nie je lepší ako vlastná sklovina a sklerotický dentín, a že aj perfektné rekonštrukcie budú potrebovať pravidelné kontroly a občasné opravy.
Celý článok nájdete v najnovšom čísle magazínu The Dental Times 06/2026 na stranách 8 – 9, a to online na bla.onl/dentaltimes.
Zdroj: The Dental Times 06/2026 – Slovenský spolok študentov zubného lekárstva
Autor: MDDr. Michal Štefanatný, Ph.D.